Mágia a veci s ňou spojené neprestávajú fascinovať. David Copperfield, Criss Angel či iní iluzionisti dostávajú priestor v televízii, pričom si získavajú obdiv miliónov fanúšikov na Slovensku. Ako to vyzerá u nás so záujmom a kúzelnícke vystúpenia a čo všetko kúzelnícky život obnáša sme sa spýtali priamo jedného z nich. Dámy a páni, Jaroslav Seman.

Aká je aktuálna situácia kúzelníkov na Slovensku?

Profesionálne na Slovensku funguje cca 10 kúzelníkov, ktorí sa tým aj živia. Ostatní to majú skôr ako hobby. V Slovenskej asociácii kúzelníkov máme registrovaných asi 40 členov. Na Slovensku nie je kúzelníctvo rozšírené tak, ako v zahraničí. Nemôžeme to porovnávať so situáciou v Británii či v USA, kde majú niektorí kúzelníci vlastné televízne programy a je oveľa väčší počet kúzelníkov a kúzelníckych klubov.

Myslíš, že ak by sa u nás niečo také v televízii vyskytlo, pomohlo by to kúzelníctvu u nás?

Určite áno. Kúzelníci by sa dostali viac do povedomia ľudí. V rokoch 89-94 robieval kúzelník Alexander Gerič na STV 1 reláciu Klub mikromágie, do ktorých si volal aj zahraničných kúzelníkov. Posledná kúzelnícka relácia určená pre deti v ktorej účinkuje kúzelník Peter Šesták sa volá Kúzlovanie a od decemra 2015 ju vysiela televízia RIK.

Si členom asociácie slovenských kúzelníkov. Prezraď nám o nej viac.

Ide o občianske združenie, ktorého členovia sa stretávajú raz za rok. Hlavným cieľom je šíriť a propagovať kúzelnícke umenie. Združujeme amatérov, profesionálov, výrobcov rekvizít. Organizujeme a podporujeme rôzne kúzelnícke podujatia a tým zviditeľňujeme umenie modernej mágie.

Neusporiadavate aj vlastné majstrovstvá?

Nie, na Slovensku je nás totiž veľmi málo. Miesto majstrovstiev sme v roku 2004 a 2005 usporiadali v Šamoríne medzinárodný kúzelnícky festival Artfest. V roku 2007 to bol zas medzinárodný festival Magická Bratislava, na ktorý sme pozvali štyroch majstrov sveta z USA, Talianska, Južnej Kórei a zo Švajčiarska.

Potrebuje človek na toto povolanie licenciu?

Nie, na toto vám na Slovensku nikto nevystaví papier.

Vieš o niečom podobnom zo zahraničia?

Zo zahraničia som ešte o žiadnych licenciách nepočul, za bývalého režimu umelci museli dostávať nejaké povolenia na vystupovanie - čo znie ako čosi podobné.

Dokážu dnes ešte kúzla zaujať ľudí?

Dokážu, v dnešnej dobe sa už viac kúzli zblízka a populárna je aj tzv. komická mágia. Kedysi boli populárne kúzla, aké napríklad robil David Copperfield. Zmiznutie Sochy slobody síce ľudí ohúrilo, dnes je však už iná doba a ide viac o zábavu.

V minulosti bol u nás populárny akýsi “dokument” s maskovaným kúzelníkom, ktorý prezrádzal pozadie rôznych kúzelníckych trikov. Ako veľmi môžu podobné odhalenia kúzelníkom ublížiť?

Maskovaný chlapík asi nikoho z kúzelníkov nepotešil (smiech). Prezrádzal nielen staré triky, ale aj tie, ktoré sa používajú v dnešnej dobe. Divák vidí napríklad pozadie toho, ako sa robí levitácia. Keď ju vidí počas vystúpenia, povie si, že už vie, ako sa to robí, čím sa vlastne stráca ilúzia a celé ohúrenie z triku - čo je škoda. V dnešnej dobe sa však levitácia robí rôznymi spôsobmi, nielen tými, ktoré boli ukázané.

Ako dlho trvá príprava jedného triku? David Copperfield rozprával aj o 5 či 7 rokoch strávených len prípravou…

To záleží od náročnosti. Niektoré sa človek naučí za pár minút, niektoré až za pár rokov. Najťažšie triky sú z kategórie manipulácie. Takým je napríklad trik, pri ktorom divákovi ukážete prázdnu ruku, v ktorej následne objavíte jednu kartu. A potom druhú, tretiu, celý balíček, robíte s ním vejáre… Takéto triky sa trénujú niekoľko hodín denne. Ak chce niekto titul majstra sveta, musí trénovať aj 8 hodín denne.

Začal si hovoriť o kategóriách. Aké ďalšie ešte poznáme?

Mikromágia - je to kúzlenie pri stoloch s malými predmetmi ako sú napr. karty. Ďalšie kategórie sú Všeobecná mágia - kúzlenie na hudbu, Escape - únik napr. z pút. Ilúzie typu Copperfield, Hovorený program a najťažšia kategória Manipulácie - objavovanie kariet, hrdličiek atď, Mentálna mágia - čítanie myšlienok…

Za toto vás asi pár ľudí považuje za manipulátorov s čiernou mágiou…

Áno, ale žiadnu čiernu mágiu v tom nehľadajte. Nie je to čierna mágia, ale moderná mágia založená na šikovnosti, psychológii a technike. Sú to triky a nie nejaké nadprirodzené veci.

Mnoho kúzelníkov hovorí, že odpútanie pozornosti je mimoriadne dôležité. Je práve toto hlavnou zložkou všetkých úspešných kúziel?

Presne tak. Divák musí ostať v nevedomosti. Niekedy pri odpútaní pozornosti stačí aj to, že sa kúzelník pozrie na svoju ruku. Vtedy sa na ňu automaticky pozrú aj všetci ostatní. Neplatí to však pri každom triku.

Využívajú sa aj tiene, hra svetiel?

Áno, pri niektorých ilúziách.

A čo tie veľké triky, zmiznutie slona, napríklad?

K tomuto poviem len toľko: Ak mi na to niekto dá milión dolárov, rád to zopakujem (smiech).

S akými divákmi sa stretávaš?

Tak ako kúzelnícke triky, aj ľudia sa rozdeľujú do rôznych kategórií. Najlepší sú tí, ktorí sa chcú zabávať. A ak náhodou prídu na nejaké kúzlo, neprezradia ho. Sú aj takí, ktorí radi prezradia na čo prišli. Samozrejme, nie sme nimi nadšení. No a sú aj ľudia, ktorých by ste nezabavili, ani keby ste nechali zmiznúť bratislavský hrad. Našťastie je ich málo.

Aký trik sa považuje vo vašom fachu za najnáročnejší?

Najnáročnejšie sú práve manipulácie, v ktorých sa objavujú napríklad hrdličky. Najlepší kúzelníci s takýmito trikmi sú dnes v Južnej Kórei. Náročnosť ich trikov je ohromujúca, človek neverí, že neprišli z iného sveta. Majú dokonca aj vlastnú univerzitu, čo je pre nich obrovskou výhodou.

Ako taká kúzelnícka súťaž funguje?

Na Majstrovstvá sveta - FISM sa človek musí najprv kvalifikovať. Začína to majstrovstvami danej krajiny a pokračuje väčším turnajom, napríklad Majstrovstvami Európy. A na Majstrovstvách sveta je to znova kúzlenie v osobitných kategóriách. Najlepší program zložený z niekoľkých prvkov (technické prevedenie výber hudby, výzor) boduje porota a nakoniec sa odovzdávajú 2 druhy cien - jedna je v danej kategórii a jedna cena Grand Prix pre kúzelníka z ktorejkoľvek kategórie s najväčším počtom bodov.

Existuje rozdiel medzi “komerčnou” mágiou pre obrazovky (ktorú robí napríklad Chris Angel alebo David Copperfield) a klasickou, ktorú robíš ty? Čo si o vystúpeniach týchto kúzelníkov myslíš ty?

Aj medzi Copperfieldom a Angelom je rozdiel. Copperfield predvádza triky, ktoré sú použiteľné aj bez kamerových trikov či iných zásahov. Môžete sa o tom presvedčiť na jeho živých vystúpeniach. Na jednej strane to kúzelníkov popularizuje, na druhej strane však v ľuďoch vyvoláva nereálne očakávania. Ľudia sa ma na akcii pýtajú: “Poznáš Dynama? A vieš dať mobil do sklenenej fľaše?” No a ja im musím vysvetliť, že niektoré triky sú určené pre televíziu a nie na bežné vystupovanie na akciách. Na kemeru nie je problém objaviť slona lusknutím prstov. Bohužiaľ ľudia veria tomu, že je to realita. Týmto spôsobom to kúzelníkom škodí.

Mal si (alebo ešte stále máš) nejaký kúzelnícky vzor?

Prvým kúzelníckym vzorom bol určite David Copperfield. Ďalším bol Alexander Gerič, vďaka ktorému som aj začal kúzliť. Jeho kúzlo v bratislavskom PKO ma tak fascinovalo, až som sa rozhodol, že začnem kúzliť aj ja. A neskôr pribudol kúzelník z USA Lance Burton, ktorý bol najmladším majstrom sveta.

Majú podľa teba mladí ľudia záujem o toto povolanie?

Neviem ako o povolanie, ale v rámci hobby áno. Musím povedať, že teraz je “materiálu” dostatok, narozdiel od čias minulých, keď sme si všetky veci museli zaobstarať zo zahraničia. Dnes sa ľudia učia cez internet, Youtube, alebo si kúpia triky v kúzelníckych obchodoch. Bohužiaľ úroveň predvádzania trikov je v niektorých prípadoch nižšia, pretože nedochádza k učeniu sa od kúzelníkov. Z Youtube sa nedozvedia ako napr. vystupovať, rozprávať, udržiavať očný kontakt atď. Naučenie sa techniky nestačí k tomu, aby kúzelník spravil show. Je to ako s lekármi. Chirurg sa tiež nenaučí dokonale operovať ak by sa učil len doma.

Kto si objednáva kúzelníkov?

Všetci. Chodíme či už na firemné, alebo narodeninové akcie. Robíme vystúpenia pre škôlky, školy, kultúrne domy. Je to naozaj široká škála publika.

Poďme k bruchovravectvu. O čo presne pri ňom ide?

Bruchovravectvo je umenie rozprávať tak, aby človek nehýbal perami. Chce to veľa tréningu. Nestačí totiž len nehýbať perami, človek si tiež musí nájsť druhý hlas, ktorý bude striedať so svojim vlastným, musí sa naučiť tieto hlasy striedať, musí si osvojiť bránicové dýchanie, a nesmie mu chýbať ani kus z umenia bábkoherectva. Na začiatku som si objednal knihu, ktorá mi prišla z Kanady. Neskôr som sa zdokonaľoval z internetových kurzov a po niekoľko mesačnom tréningu som vytvoril 30-minútový program s bábkou - plyšovým zajacom Alfiem. Bruchovravecké vystúpenia sú väčšinou len o tom, že diváci sa pozerajú na to, ako bruchovravec rozpráva rôzne vtipy. Ja som však svoje vystúpenia skombinoval s kúzlením. Snažím sa robiť interaktívne vystúpenia, aby som dostával aj spätnú väzbu od detí.

Máš za sebou aj nejaké bizarné alebo vtipné zážitky z vystúpení?

Ale áno. V jednej škôlke sa mi po bruchovraveckom predstavení napríklad stalo, že za mnou po vystúpení prišli učiteľky a pýtali sa ma, kde mám kazetu na ktorej mám nahratý hlas bábky. Deti sa ma občas pýtajú, či je zajac na baterky, alebo či naozaj rozprávam bruchom.

Dá sa povedať, že ti k vystúpeniu stačí jeden kufrík?

Áno, tak nejako mám naplánovaný program, aby som si všetko mohol pobaliť. Stolík, rekvizity, oblečenie… Ale už to nie je kufrík, ten môj kufor má totiž 20 kíl. A keďže nemám auto, ťahám ho so sebou po autobusoch či vlakoch.

Pred akým najväčším publikom si už vystupoval?

Bolo to asi pred 1000 divákmi. V Tržnici som s viacerými kúzelníkmi robil mikromágiu a ľudia sa na nás mohli prísť pozrieť zblízka.

Je ťažšie zaujať detského alebo dospelého diváka?

Decká sú úprimnejšie, spontánnejšie a vďaka nim človek zistí či je dobrý kúzelník (smiech). Pre mňa je dôležité to, aby som rozosmial ako deti, tak aj dospelých. Ak to dosiahnem, tak som šťastný, pretože to je najkrajší dar pre umelca.

Ján Janočko

Foto: Pavel Bielik