Biohacking. Čoraz častejšie sa spomína na sociálnych sieťach, v médiách alebo je témou počas obyčajných rozhovorov. Pokiaľ ste o ňom ešte nepočuli, prípadne presne neviete o to ide, my vám to prezradíme.

Čo je to biohacking

Presne definovať biohacking nie je vôbec jednoduché. Ide o pomerne mladé hnutie alebo skôr filozofiu. Preto si túto oblasť vysvetľuje veľa ľudí po svojom. Za pomyselného otca biohackingu sa považuje podnikateľ Dave Asprey. Ten tvrdí, že biohacking nie je iba klasický sebarozvoj. Základnou myšlienkou je vnímať samého seba (vlastné telo) ako nejaký systém, s ktorým a na ktorom sa dá pracovať.

Tento systém má svoje vstupy (jedlo, cvičenie a pod.) a výstupy (energia, nálada atď.). Biohackeri veria, že pokiaľ dôjde k určitej zmene na vstupe, mala by byť merateľná aj na výstupe. Základom je teda akési testovanie rôznych vstupov a pozorovanie, aký mali dopad na konci.

Medzičasom sa stihli vytvoriť rôzne formy biohackingu. Najpopulárnejšie tri sú:

• Nutrigenomika - zameriava sa na to, ako jedlo, ktoré človek konzumuje interaguje s jeho génmi. Toto smerovanie vychádza z myšlienky, že celkový genetický prejav tela je možné zmapovať a optimalizovať testovaním toho, ako rôzne živiny (potraviny) ovplyvňujú zdravie konkrétneho človeka.

• DIY biológia - snaží sa o vylepšenie samého seba na základe najnovších vedeckých poznatkoch. Na základe odporúčaní odborníkov sa potom biohackeri snažia zlepšiť samých seba.

• Grinder - vníma každú časť ľudského tela ako vec, ktorá sa dá vylepšiť. Jednoducho povedané sa Grinder smerovanie snaží pomocou implantátov, rôznych technických  vynálezov vytvoriť z ľudí akýchsi Kyborgov, ktorí by boli výkonnejší a efektívnejší ako obyčajní ľudia.

Skutočne biohacking funguje?

V niektorých prípadoch áno, v iných nie. Napríklad keď si vezmeme nutrigenomiku zistíme, že skutočne pomáha znížiť riziko niektorých ochorení, na ktoré má človek predispozície. Zároveň pomáha zlepšovať fyzickú a mentálnu stránku ľudí resp. optimalizuje telesné funkcie (krvný tlak, hladinu cukru v krvi a pod.).

O čosi komplikovanejšie je to s napríklad s bihackingovou formou Grinder. V roku 2015 si jeden muž nechal vpichnúť do očí chemickú látku Chlorin e6. Jeho cieľom bolo získať nočné videnie. Na istú dobu to skutočne fungovalo, nakoľko táto zlúčenina zvyšuje v očiach schopnosť zachytávať svetlo.

Je biohacking bezpečný?

Opäť ide o otázku, na ktorú sa nedá jednoznačne odpovedať. Všetko záleží od konkrétneho biohackera. Pokiaľ sa snaží dosiahnuť svoje lepšie ja pomocou overených a vedecky podložených praktík, je všetko v poriadku a možno biohacking považovať za bezpečný.

Iná situácia nastane vo chvíli, kedy sa ide v tejto oblasti do extrému. Príkladom môže byť už spomínaný smer Grinder. Implantovanie rôznych cudzích objektov do tela môže vyvolať zápalové reakcie, ktoré môžu viesť k chronickým infekciám. Podobne katastrofálne môžu dopadnúť aj pokusy s vpichovaním rôznych chemických látok do organizmu.

Nootropiká - najlepší priateľ biohackera

Pre mnohých sú neodmysliteľnou súčasťou biohackingu nootropické doplnky. Ide o rôzne látky, ktoré pomáhajú zlepšovať pamäť, koncentráciu, sústredenie či dodávajú energiu. Zároveň dokážu zvýšiť prísun kyslíka a živín do mozgu alebo zabezpečiť odbúranie nežiaducich toxínov z tela.

Aj tu však platí, že nie sú nootropiká ako nootropiká. Za nootropické doplnky sa nanešťastie považujú aj rôzne syntetické látky, ktoré sa používajú na liečbu niektorých zdravotných problémov a majú viaceré vedľajšie účinky.

Nemožno ich teda zamieňať s produktmi, ktoré sú postavené na prírodnej báze a majú teda minimum negatívnych dopadov na ľudský organizmus. Do tejto kategórie patrí napríklad výživový doplnok Pro Brain Plus. Obsahuje až 13 prírodných látok, medzi nimi je povedzme L-theanín (nachádza sa v zelenom čaji), Bacopa Monnieri či Lion’s Mane (huby s jedinečnými vlastnosťami).

Pro Brain Plus je ideálnou voľbou pre biohackerov, ktorí chcú zlepšiť svoje mentálne schopnosti, no nie na úkor svojho zdravia.

(Deed/PR)